Paradajky sa začali v kuchyni používať v 17. storočí. Najstarší recept je z roku 1962 a to na paradajkovú omáčku na španielsky recept. Paradajky sú dôležitou zložkou mnohých jedál, ktoré by sme mohli určite rátať na tisícky. Pochádzajú pôvodne z Mexika a prešli veľmi dlhú cestu, kým sa dostali na náš stôl. Vypestovali ich Aztékovia, ktorí ich pomenovali slovom „tomatl“, čo znamená „guľatý plod“.
Začiatkom 16.storočia boli Columbovými výpravami privezené do Španielska. Okrem paradajok bola v tomto období privezená napríklad aj kukurica, zemiaky a chilli. Paradajky sú v skutočnosti ovocie, patria do skupiny Solanacea, zaraďujeme ich však medzi zeleninu. Obsahujú veľa vitamínov a slúžia ako prevencia pri mnohých chorobách. Sú najdôležitejším zdrojom červeného farbiva, obsahujú veľké množstvo vitamínu C a sú veľmi výživné. Červené farbivo má antioxidačné a antikarcigénne vlastnosti. Taktiež paradajky pomáhajú na upchaté tepny, konzumovaním môžeme predísť kožným chorobám, obsahujú betakarotén, ktorý sa v organizme mení na vitamín A.
Sú účinné pri posilňovaní zraku, chránia pred infekciami dýchacích ciest aj pred srdcovo-cievnymi ochoreniami. Podporujú aj dobrú náladu keďže obsahujú kyselinu listovú, niacín a tyramín. Dá sa s nimi aj schudnúť, nakoľko majú nízku energetickú hodnotu a obsahujú veľa vody, ktorá zaplní žalúdok. Eliminujú spálenie pokožky a tiež spomaľujú stárnutie. Ak chcete docieliť, aby telo využilo všetky prospešné látky, ktoré paradajka ponúka, nezabudnite ju pokvapkať troškou oleja, najlepšie olivového. Darí sa im hlavne na slnečných miestach, ktoré môžeme ochrániť pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Hlavne sú dostupné a v sezóne sa dajú kúpiť pomerne lacno. Ich pestovanie je nenáročné. Dajú sa pestovať aj v chladnejších oblastiach na našom území v skleníkoch, či fóliovníkoch. Môžeme povedať, že sa stali zeleninou na prvom mieste.
Pri konzumácii sa odporúča šupku zlupnúť, môže totiž obsahovať chemické látky škodiace nášmu organizmu. Paradajky dopestované vo vlastnej záhradke, prípadne z trhoviska budú mať určite neporovnateľnú chuť ako tie kúpené v obchode alebo v hypermarkete. Sú tiež nazývané darom z božej záhrady. Existuje veľa druhov ako sú cherry, kríčkové, kolíkové a farieb, napríklad žlté, červené, fialové a taktiež aj množstvo tvarov. Zloženie vitamínov a minerálov je identické. Pokiaľ chcete pokryť dennú dávku vitamínov, stačí zjesť jeden väčší plod. Dajú sa jesť na mnoho spôsobov, surové, varené ale aj pečené, či grilované. Tiež sa dajú plniť rôznymi plnkami, či už syrovými, mäsovými alebo inými. Najvhodnejšie je ich konzumovať surové, pokvapkané olivovým olejom, posypané bazalkou a morskou soľou. Je z nich chutná aj polievka, kečup alebo pretlak. Môžeme ich nazvať vitamínovou bombou, pokiaľ sú krásne červené a zrelé.
Prečo sa im pripisuje taká výnimočnosť? Dozreté na slnku krásne voňajú, sú šťavnaté, majú dostatok vitamínov a živín, neobsahujú tuk, majú veľmi málo soli a cukru a tým aj nízky glykemický index. Treba však dávať pozor a nekonzumovať ich v zelenom nedozretom stave, pretože môžu byť pre naše telo toxické. V tomto stave obsahujú alkaloidy, ktoré sú pre náš organizmus toxické.
Pokiaľ by sme ich chceli pár dní skladovať, najlepšia je izbová teplota, pri ktorej môžu ešte dozrieť. Nemali by sme ich uskladňovať v chladničke, pretože sú citlivé na teplotu. Najlepšie je skladovať ich na tmavom mieste s teplotou pod 160C.
Celá debata | RSS tejto debaty